História a súčasnosť obce
Obec sa prvýkrát spomína r. 1317 ako Zozta v súvislosti s odovzdávaním desiatku Egerskej kapitule. Ale Cestice sú určite staršieho založenia, nepriamo to dokladá miestna tradícia.
Po tatárskom vpáde (1241-1242) bola opustená obec dosídlená obyvateľmi z mých krajin (Poľsko, Nemecko a iné), svedčia o tom niektoré priezviská (Szaniszló, modifikácie mena polského mesta Stanislav). R. 1319 je dedina zapísaná ako Zezta a r. 1402 ako Shesta. Obec bola majetkom rodu Perényiovcov. R. 1427 bolo v dedine 88 port, 30 z nich patrilo Frankovi Semseymu, manželovi Fruzsiny Perényi a ostatné porty Imremu Perényimu. To už patrila k majetkom hradného panstva Veľká Ida. Teda v tom čase Cestice boli skutočne veľkým osídlením.
V rokoch 1440- 1447 Ján Jiskra z Brandýsa zaujal a mal v držbe opevnený kláštor v Jasove, odkiaľ podnikal nájazdy do okolia a určite neobišiel ani našu dedinu. R. 1442 bola obec majetkom hradného panstva Velká Ida, keď János Perényi zálohované porty a medzi nimi aj Cestice na základe nového prenájmu Jánovi Jiskrovi z Brandýsa prešla do rúk Pála Modrára, starostovi z Kremnice. R. 1449 Jasovský konvent uviedol Modrárovcov do tunajšieho majetku, na čo kráľ Mátyás Corvin vydal potvrdzujúcu listinu.
János V. Perényi si vzal za manželku Katalin Modrár a tak sa obe rodiny spoločne delili aj na tomto otcovskom dedičstve. Po bitke pri Moháči r. 1526 do oslabeného Uhorska vtrhli Turci a začala sa ich vyše 150 ročná okupácia nad väčšou časťou krajiny. V tomto čase plnom nepokoja začali do Uhorska prenikať nové náboženské smery, hlavne z nemeckých krajin.
Zemepán Péter V. Perényi r. 1526 prešiel ako jeden z prvých v Uhorsku na vyznanie protestantskej cirkvi a tak niet divu, že na toto náboženstvo prešli aj jeho poddaní. R. 1556 cisárske vojská zbúrali hrad Veľká Ida, ktorý už nebol obnovený a sídlom panstva sa stalo mestečko Szikszó. Aj do tohto okolia viackrát vtrhli Turci, ktorí nemilosrdne rabovali a vypalovali dediny. Domov si vždy odvážali bohatú korisť, nevnímajúc ani otrokov. Preto od polovice 16. stor. začal počet obyvateľov značne klesať. R. 1565 obec Zesthu iba s 5 portami vlastnil János Perényi a György Draskovics. R. 1567 sa protestantská cirkev v Uhorsku rozdelila na dve samostatné cirkvi: luteránsku, čiže evanjelickú a. v. a kalvínsku cirkev. Obyvatelia našej obce sa stali vyznavačmi kalvínskeho náboženského vyznania. R. 1687 tu nachádzame medzi zemepánmi aj zemana Andrása Székelya, ktorého rod pochádzal z Veľkej Idy a aj predikát mal Nagyidai. Ale rod zanedlho vymrel. R. 1688 sa panstvo Veľká Ida stala majetkom rodiny Csákyovcov, ktorá sa stala sídlom tejto vetvy rodu. Csákyovci si vo Veľkej ide postavili ešte v tomto roku kaštieľ. Ale obec už nikdy nenadobudla veľkosť a význam pôvodnej obce.
R. 1696 tu žilo 17 poddaných, vývoju obce iste neprospelo ani posledné protihabsburgské povstanie Ferenca II. Rákócziho v rokoch 1703- 1711. Rákóczi vlastnil v župe rozsiahle majetky, preto sem viackrát vtiahli cisárke či kurucké vojská a spôsobovali nepokoj medzi obyvateľmi. Navyše keď r. 1711 po potlačení povstania vypukla v krajine morová epidémia, ktorá si aj z radov tunajšieho obyvatelstva vybrala svoju daň. R. 1715 tu bolo 11 domácností a do r. 1720 ich počet klesol na 7. Nečudo, že zemepán dosídlil obec obyvateľmi z okolia a zo Šariša. Tak v Cesticiach žili v pokoji vedla seba obyvatelia troch náboženských vyznaní: kalvínskeho, rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho. Je len samozrejmé, že kostol v časoch náboženskej intolerancie tu mali len katolíci, ostatní veriaci si na svoj bohostánok a slobodné vyznávanie viery museli počkať.
Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. R. 1772 tu bývalo 41 sedliakov a 16 želiarov. R. 1781 cisár Jozef II. vydal Tolerančný patent zabezpečujúci slobodu náboženského vyznania. András K. Vályi r. 1797 opísal obec takto: „Szeszta. Maďarská dedina v Abovskej župe, zemepánom je panstvo gr. Csákyovcov, obyvatelia staroveriaci a kalvíni, leží pri vodách Kanyapty, nedaleko od Čečejoviec, ktorej je fíliou, chotár je strednej bonity“.
V 19. stor. sa obec predsa len rozrastala a r. 1828 tu žilo 647 obyvateľov v 85 domoch. R. 1848 gróf Csáky vyvlastnil veľký les patriaci do chotára obce, ktorý dovtedy bol jej majetkom. Myšlienky maďarskej revolúcie 1848/49 očarili aj tunajšieho obyvateľa a do honvédskeho vojska narukovalo 7 Cestičanov, ktorí boli zaradení do 20. Košického honvédskeho prapora spolu s domobrancami z Abovskej, Turnianskej a Šarišskej župy. Ale Cestice dejiskom významnejších udalostí sa nestali. Elek Fényes r. 1851 opisuje obec takto: „Szeszta, Czestice, maďarskoruská dedina, v Abovskej župe, západne od V. Idy na 1 hodinu: 140 r.kat, 251 g. kat., 420 ref., 38 židovských obyv. kat., grec. a kalv. kostol. Má úrodnú pôdu; sena, trstiny je v močiari Kanyapta dosť. Zemepánom je gr. Csáky, b. Perényi, Lánczy. P. P. Košice“.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom. V blízkom okolí sa priemysel rozvíjal v Košiciach, ktoré boli významným odoberateľom produktov a dorobeného tovaru tunajších obyvateľov. Po komasácii predsa len sa veľkostatky rozdrobili , pôda bola rozdelená na 42 parciel, z nich 40 získali hospodáriaci roľníci. Dalších 32 malých parciel dostali želiari a pôda bola rozdelená na 24, 20 a 18 osmín podľa toho, u ktorého zemepána slúžili.
R. 1866 značná časť obce zachvátil požiar a vyhorela. V tom období tu bola zemepánom rodina grófov Csákyovcov, barónov Perényiovcov a Lánczyovcov. R. 1890 bola do užívania odovzdaná železničná trať Kassa (Košice) – Torna (Turňa nad Bodvou), ktorá naviazala na trať Budapest – Miskolc – Kassa vybudovaná r. 1860. Ale sprvu v obci vlaky nezastavovali.
R. 1891 bol richtárom obce Pál Tamás a r. 1892 tu bolo spísaných 300 kusov rožného statku. R. 1893 najväčšie majetkové diely tu vlastnila dedička gráfov Desseffyovcov, barónka Schell (399 katastrálnych jutár), Ferenc Dorner (207 k. j.) a manželka Józsefa Rácza (135 k. j.), r. 1897 József Fridmann (280 k. j.). R. 1901 tu boli 4 menší zemepáni Móricz Fridmann, Ferenc Dorner, Vécsey a Moysu, ktorí okrem posledne menovaného svoje tunajšie pozemky predali. Moysu si neskôr v bývalom dome Nyíriovcov otvoril krčmu.